manželská poradňa

Neprekonateľné rozdiely

16:02

Kedysi, keď dvaja, najmä slávnejší a bohatší ľudia už nevedeli nielen že spolu vydržať, ale pomaly sa na seba ani pozrieť, sa rozviedli pre neprekonateľné rozdiely. Nemusíme sa ani veľmi snažiť na to, aby sme zistili, že keď sa nad tým v podstate zamyslíme, neprekonateľné rozdiely sú v každom jednom partnerskom vzťahu. Len na úvod - jeden je muž a druhá je žena, pokiaľ teda hovoríme o tradične ponímanom partnerstve, manželstve.

ZDROJ
Pravdepodobne sme to my - ženy, kto má tendenciu si spočiatku svojho partnera idealizovať a potom byť sklamané z toho, že nie je taký, za akého sme ho považovali. Možno sme to aj my, kto si myslí, že tento vzťah bude ideálny a keď ma už konečne požiadal o ruku, inak to ani dopadnúť nemôže. Hups.. môže.

ZDROJ
Ak by sa každý rozvádzal pre "neprekonateľné rozdiely", jedno jediné manželstvo by na svete neostalo. V každom vzťahu sú rozdiely a buď ich akceptujete, prispôsobíte sa, urobíte kompromis, alebo sa budete hádať, zožierať, až kým to nakoniec nevzdáte, lebo váš čas je predsa vzácny a nebudete ho márniť s človekom, ktorý vám nerozumie a nestojí za celé to trápenie.

Námet a podklad pre tento príspevok mi napadol minulý týždeň, tuším v stredu. Bola som unavená, no napriek tomu som sa tešila, kedy príde drahý z práce, že si niečo pozrieme, dáme pohár vínka a ukončíme pracovný deň. Áno, prišiel. Nie, neopýtal sa, ako sa mám ani ostatné podobné drísty ho nezaujímali. V telke totiž išiel futbal. Väčšinou, keď som doma za počítačom a on je doma tiež, chytá amok - a je jedno či len tak surfujem (málokedy), pripravujem sa do školy alebo píšem článok či recenziu - jednoducho ho hnevá, že práve vtedy sa mu nevenujem. A tak, ako správna manželka, som sa mu chcela venovať. Nie, on ma dobrovoľne s úsmevom na tvári posielal za počítač. Mohla som sa pred tú telku postaviť aj v spodnej bielizni, resp. nahá, výsledok by bol rovnaký, možno s komentárom, aby som sa uhla, lebo nevidí (neviem, nevyskúšala som, zatiaľ :-D). Za tým počítačom som vtedy neskončila, išla som spať a vyspala som sa krásne doružova ;-)

ZDROJ
Minule sme boli nakupovať, a tak som si zažila na vlastnej koži (znova) to, ako chlapi trpia, keď nakupujeme kozmetiku alebo oblečenie. Boli sme v športovom obchode. Drahý chcel softshellku a tenisky. Skúšal, rozmýšľal, až približne po 40 minútach povedal, že túto berie (a to sa rozhodoval medzi 4 bundami), zajasala som.
Alebo keď ja som ako mechom udretá a nechce sa mi nič a on by chodil po horách, po dolách, po baroch a reštauráciách a naštve sa, že mu nedoprajem.
Jasné, že sa hádame, možno niekedy až príliš často a zhodím to na naše povahy. Napriek tomu však bez seba nedokážeme žiť a uvedomujeme si to. 

Občas mám totiž pocit, že okrem rôznych spotrebičov a pokrmov dávame aj našim vzťahom (a nielen partnerským, ale aj kamarátstvam) akúsi záruku. Testujeme si ich a tie, ktoré nám nevyhovejú bez ľútosti vyškrtneme zo svojho života ako nejakú pliagu. 
Uvedomujem si, že nie každý človek je v našom živote pre nás prínosom a je snáď samozrejmosťou, že nebudeme partnerovi tolerovať žiadnu formu násilia alebo niečo podobné, v takomto prípade treba konať. No keď sa len doťahujeme o to, kto má krajší koniec a koho slovo bude posledné a kto mal predsa len pravdu, kto neumyl riad či náhodou nechal po sebe mokrú dlažbu v kúpeľni, tak určite stojí za to o vzťah zabojovať čím skôr a budovať ho, nech má pevné základy ;-)

You Might Also Like

0 komentárov