zo života

Konečne vo svojom!

17:12

Viem, že v súčasnosti to málokto robí tak ako my, no takto sme sa zhodli a doteraz neľutujem. Jednoducho sme spolu nebývali pred svadbou a aj keď sme si robili prehľad, byty sme začali reálne pozerať až v lete. Takto sme to mali naplánované a akurát pominul svadobný ošiaľ a v škole koncoročný ošiaľ. A ako už pozorní čitatelia vedia, minulý týždeň sme boli konečne zapísaní na katastri ako majitelia bytu :-) No cesta k nemu nebola až taká jednoduchá a niekoľko krát som si poriadne poplakala, no to negatívne už spomínať nebudem. Ako to vlastne prebiehalo?
ZDROJ
Vyrastala som v dome a možno to bude niekomu znieť čudne, ale chcela som byt. Aj keď mať vlastný dom je skvelý pocit, zatiaľ sme iba dvaja a nejako sa v ňom netúžime naháňať :-) Takže sme vedeli, že chceme trojizbový byt. Ponúk bolo dosť veľa, a tak sme sa už len rozhodovali aký, kde a za koľko :-)
Samozrejme, pri kúpe nehnuteľnosti ide predávajúcemu o to, aby bol čo najmenej stratový, v ideálnom prípade ziskový. Kupujúcemu ide o to, aby nekúpil nad cenu, lebo, povedzme si to narovinu, situácia najmä na východnom Slovensku je biedna a pýtať vysoké peniaze za byt v obci, kde je mizivá šanca na zamestnanie, je až smiešne.
Väčšinu sme vylúčili už v inzerátoch - poučenie do budúcnosti - ak chcete predať byt, skúste ho nafotiť z tej lepšej strany, inak si ho ľudia ani neprídu pozrieť. Osobne sme pozerali asi 5 bytov. Do finále sa dostali 3 byty, z ktorých sme sa potom vylučovacou metódou a spisovaním výhod a nevýhod (niečo ako domáca SWOT-ka) dopracovali k víťazovi. Vybrali sme si kompletne zrekonštruovaný byt, ktorý už mal aj vstavané skrine, kuchynskú linku so sporákom a digestorom a prerobenú kúpeľňu spojenú s toaletou. Teda na ňom bolo fakt málo roboty pre nás. Navrhli sme sumu, majiteľ najprv nesúhlasil, no po čase nám to odklepol. Začali sme vybavovať hypotéku (o tej si tu ešte prečítate v samostatnom príspevku) a pomaly sme sa začali tešiť na bývanie. 
ZDROJ
Bolo to však predčasné. Na všetkom sme sa dohodli niekedy koncom júla, v auguste sme už mali odpísané stavy meračov a pomaly odovzdaný byt, no trošku sa nám to skomplikovalo tým, že predávajúci chodil na turnusy do zahraničia, a tak sme sa reálne do bytu dostali až koncom septembra. Dovtedy sme si približne pomerali izby a začali vyberať nábytok. Voľba padla na Decodom, od ktorých sme si kúpili obývaciu stenu Canaria vo farbe tmavý buk - vanilka, k nej sme doladili konferenčný stolík Nico v tej istej farbe.
foto - archív autorky. Všetky práva vyhradené!
Od Decodomu máme ešte aj v kuchyni rohovú lavicu. Vedela som, že chcem do kuchyne lavicu a nie stôl so stoličkami. Je to praktickejšie, má to aj úložný priestor a lepšie sa na tom sedí :-) A navyše, u nás doma aj u babky roky bola lavica a pripomína mi to príjemné posedenia s rodinou v kuchyni :-) V súčasnosti ju využívame hlavne pri stolovaní, ale aj doučujem u nás v kuchyni :-)
foto - archív autorky. Všetky práva vyhradené!
Podľa mňa by mali predajcovia dávať k takémuto nábytku aj diplom každému, kto ho zloží :-) Mali sme trošku problém s výberom sedačky, gauča do pracovne a postele. Vedeli sme, že chceme kvalitu a tie výstavné kusy vo väčšine obchodov nás nijako neoslovili. Preto sme stavili na slovenského výrobcu Bianca, aj keď nás to vyšlo o dosť drahšie, máme od nich obrovskú sedačku v obývačke, menší gauč, ktorý sme používali ako dočasnú posteľ, kým sa naša vyrábala a posteľ z masívu :-) Verní Slovensku sme ostali aj pri matraci, ktorý sme kupovali v predajni Dormisan (a spí sa na ňom vynikajúco!).
foto - archív autorky. Všetky práva vyhradené!
foto - archív autorky. Všetky práva vyhradené!
foto - archív autorky. Všetky práva vyhradené!
No kým sme všetok nábytok poskladali a dali na miesto museli sme byt vymaľovať, vyčistiť a tak :-) Ešte stále mám arzenál čistiacich prostriedkov, združujem ho v dvoch skrinkách :-) Spočiatku to bolo čudné, ale pomaly a isto si zvykáme. Týmto chcem poďakovať celej rodine a všetkým známym, ktorí akýmkoľvek spôsobom prispeli k tomu, že tento byt môžeme považovať za náš, a že je v takomto stave :-)
Trošku sa to naťahovalo aj na katastri, nastali menšie komplikácie, ale všetko dopadlo dobre, a tak sme už oficiálni vlastníci bytu (teda aj keď vlastne dalo by sa povedať, že sme v prenájme u banky... darmo, hypotéka nepustí, ale inak si neviem predstaviť ísť do vlastného, toľko peňazí sme až nemali). 
Ešte ani zďaleka nie je kompletne zariadený, ale máme tu základné veci, s ktorými si bohate vystačíme a tie zvyšné, tak na tie je ešte času dosť ;-)

You Might Also Like

7 komentárov

  1. veľmi pekný byt :-) držím palce nech sa vám v ňom dobre býva Kati

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Katka skvelý článok :) ja si tiež nemyslím, že by ľudia mali spolu bývať už pred svadbou..momentálne tiež z každej strany počúvam, len "bývanie spolu si treba vyskúšať, treba zistiť ako si zadelíte peniaze, ako vám spolu bude .." samé hlúposti. Myslím si, že ak sa dvaja ľudia milujú, tak "bývanie na skúšku" nepotrebujú :)) máte krásny bytík a teším sa na ďalšie takéto články :)

    dawnielicious.blogspot.sk

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem, úplne s tebou súhlasím =)

      Odstrániť
    2. Tak ono to není "na zkoušku". Máte-li se rozcházet nebo rozejít, protože se vám spolu nežije dobře, ten papír na tom ve finále nezmění až tak moc. (Status vdaná/ženatý vám moc nebrání si v první řadě zabalit pyžamo, kartáček a dát partnerovi sbohem a šáteček. Tak je fuk, jestli ze společného bydlení odcházíte sezdaní nebo ne.) Prvotně to hodně bolí, když musíte odejít od člověka, se kterým jste být chtěli a věřili, že to vyjde. A že některé aspekty toho, že spolu být nedokážeme, se projeví až společným bydlením, tomu já osobně opravdu věřím. Jasně, že dospělí lidi by se nemuseli rozcházet proto, že se hádají o barvu kachlí v koupelně, na té by se měli umět nějak rozumně dohodnout, ale třeba o ty peníze mi přijde, že jde ve vztahu docela zásadně, na hospodaření by ti dva měli mít trochu podobný náhled. (Když partner maniakálně zapisuje každou utracenou korunu za rohlík a od rána do večera vám vyčítá, že jste si koupily lak na nehty, tak to může být náročný, pokud to vidíte jinak. A dokud spolu nežijete, asi mu fakt takhle podobný účty neskládáte, co si děláte se svou výplatou. Pokud si nejedete "každý za své" i ve společné domácnosti, s tím, že se maximálně nějak dělí výdaje za ni a už to může být vůbec problém, jestli na vlastní pěst nebo společná kasa.) Svatba nebo ne, společné soužití, každodennost je podle mě ten prubířský kámen vztahu.

      Odstrániť
  3. Nádhera, my se stěhovali poslední týden v srpnu do svojeho a stále ještě co se týče nábytky nemáme skoro nic... ale hlavně že se máme rádi :D Máte to krásně vybavené...

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. presne tak ;-) hlavne, že sa máte radi ;-)

      Odstrániť