zo života

Nemám čas!

20:05

Dnes sa mi stala zaujímavá vec. Od septembra je toho trošku viac, a tak sme boli na menšej víkendovke s mojim drahým a jeho rodičmi v Ľubovnianskych kúpeľoch. Parádne sme si oddýchli a dnes pri ceste naspäť som zavrela oči, že si cestou podriemem. Zrazu akoby som sa nemohla nadýchnuť, pripadala som si strašne malinká, neschopná nič spraviť. Vrátil sa mi stres. Mala som pocit, že chcem vyskočiť z vlastnej kože a neuveriteľne ma rozbolela hlava (okrem toho som stále na liekoch proti bolesti zubov, už cca týždeň). Keď sme dorazili do Prešova, išli sme na omšu, ktorú mal páter Robert, misionár, ktorý strávil rok a pol v Moskve a ešte sa tam chystá. Bolo to presne to, čo som potrebovala.
Povedal totiž (okrem iného) jednu múdru vec - vraj nemáme čas.
I Don't Have Time.jpg
ZDROJ
Môj stôl v práci vyzerá skoro podobne ako ten na obrázku... samý papier :-D Daň za to, že sme sa pustili do projektu, ale to by bolo nadlho.
Ako povedal páter Robert, ľudia sa akoby pretekali. Kto je zaneprázdnenejší, ten je viac in, bohatší atď. Naozaj "musíme" robiť všetko, čo "musíme"? Naozaj sme takí zaneprázdnení, že si nenájdeme čas na našich priateľov, hoci sledujeme všetky ich aktivity na facebooku? Naozaj nemáme čas opýtať sa, "ako sa máš, aký si mal/a deň, ako ti je" svojich blízkych alebo im porozprávať o tom svojom dni?
Okrem tohto rozprával naozaj veľmi zaujímavé veci, bolo to ako pohladenie pre dušu. Presne toto som potrebovala, prišlo to v úplne najvhodnejšom čase :-) A určite to nebola náhoda, že sme sa rozhodli ísť na omšu do konkatedrály v Prešove. 
Rozhodla som sa poslúchnuť. Už dlhšie mi moje telo dávalo najavo, že niečo nie je v poriadku, a ostatný mesiac až takmer s výstražným znamením. Rozhodla som sa spomaliť. Nechcem, aby mi môj život pretiekol pomedzi prsty a tiež nechcem ošedivieť z "problémov", ktoré vlastne ani problémami nie sú, len sa na ne treba pozrieť tým správnym pohľadom. A s Ním nikdy nie sme sami ;-) Spomaliť však neznamená, že teraz dám výpoveď v práci, vykašlem sa na blog a budem sedieť s nohami na stole. Neznamená to ani, že si vezmem týždňovú dovolenku a zavriem sa niekde vo wellness raji :-) Jednoducho žiť normálny život :-) Prajem aj vám, aby ste našli silu a spomalili. Žijeme naozaj príliš rýchlo, ale vlastne ani nežijeme, len akoby prežívame. Vychutnajme si život, máme ho len jeden :-) A ak sa niečo deje, tak z určitých dôvodov. Lebo Niekto s nami má zaiste svoje plány ;-)

Pekný zvyšok nedele ;-)

You Might Also Like

2 komentárov

  1. Jééééj :) Ja som z Ľubovne tak dúfam že sa ti tu páčilo :)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. jasné, že páčilo :-) Bola som tu už po druhýkrát a určite nie posledný! :-)

    OdpovedaťOdstrániť